Všehochuť

Autor: Simona Fečková | 15.8.2016 o 0:50 | Karma článku: 0.00 | Prečítané  78-krát

Hneď v prvom rade Vás chcem ubezpečiť, že som si tu neprišla po nálepku „múdra ako rádio“. Často totiž aj ja chaoticky krútim hlavou, ako spoločensky unavený človek, pri neúspešnom hľadaní pravdy vo víne a NEVIEM to dodnes...  

Ani nájsť vínnu pravdu, lebo zvyčajne sa mi skôr vyplaví endorfínový stav alias „pink glasses“ a ani, aká je dokonalá sínusoida pre dnešné medziľudské vzťahy.

VZŤAHY + ĽUDIA = KOMPLIKACE

ĽUDIA – áno to je to nespočetné množstvo homo sapiens, ktorý sa pohybujú po našej planéte, s cieľom zanechať tu svoje potomstvo a žiť v mieri. Lenže ľudia sú INÝ – jeden je tichý, druhý sa maličkosťami pýši. Každý jeden v sebe skrýva iný životný príbeh, na základe ktorého, sa vyformoval na človeka, buď s veľkou odchýlkou od normálneho stavu, alebo je svojprávny ako taký. A ja skôr naučím psa „pouličnej zmesi“ základné povely, ako ľudí riadiť sa heslom : ŽI A NECHAJ ŽIŤ ! ...

Z doterajšieho kalendárneho zistenia sa píše rok 2015 a ľudia zasiahnutý pásmom : moderná evolúcia, doslova bažia po „PÁČI SA MI TO“ a pípnutím prichádzajúcej správy, lebo TO je merateľom dnešnej obľúbenosti. Slová ĎAKUJEM – PROSÍM – NECH SA PÁČI – DOBRÉ RÁNO sa akosi „hejtujú“ a komunikácia bez plochy, už nie je dosť IN.
Lebo čo si budeme klamať.........UF riešiť medziľudské vzťahy, to si žiada nadľudský výkon s minimálne troma sedeniami u psychiatričky , lebo pochybujem, že ujo GOOGLE v sebe skrýva aj toto riešenie.


ŽIVOT = DIVADLO
...a hlavnými protagonistami sú samozrejme ľudia. Koľko si ich asi pribehlo po scenár pred SND ? . Hráme sa na niekoho, kým nie sme, aby sme NIEKDE zapadli, NIEČO znamenali, NIEKOHO poznali. A pri tom naša vlastná tvár je nám cudzia. Z každej strany na nás sálajú reklamy a sľubujú autá s najnižšou spotrebou, pôžičky s najnižším úrokom a dokonca BEZ ručiteľa a tá reklama s krásne sa lesknúcou hrivou....hmmm ten šampónik musím mať. A MY ako hladní vlci, uspokojujeme svoje potreby, lebo ÁNO, veď každý to má a nebudeme predsa za neandertálcov.


Naháňame sa šialene dookola za niečím ako Usain Bolt, pri záverečnej štafete a určite by sme dobehli aj jeho, keby nám sľúbili lepší život, ako vedieme doteraz. A áno teraz budem múdra, ako Ján Ďurovčík, pri komentovaní tanečného výkonu v Let ´s Dance :
ŠŤASTIE nenájdeš vo výkladnej skrini, aj keď v tých čiernych čižmách by si kráčala, ako malá bohyňa, ani na automaty nepozeraj ! , hoci si dostal permanentku za častý výjazd a bohužiaľ ani veštica GINA na pevnej linke ti nerezervuje „siedme nebo“ . Šťastie nie je krátkodobý stav, je to životný štýl, ktorý si vyberieš, lebo sa ti páči. Chceš byť šťastná/ý ???...tak BUĎ!
Šťastie je v okamihoch, chvíľach, momentoch a najmä v ľuďoch, ktorý ťa dobijú, ako baterky DURACEL, sú tvoje permetuum v mobile a oni sú tu pre teba bez nároku na honorár.
Lenže to by sme museli niekedy aj ubrať plyn z každodenných povinností a zadriftovať si na spontánnych veciach, ktoré prinášajú CHI- CHI efekt. Do miernej depresie ma dostáva to, že veľa ľudí zmení svoj hodnotový rebríček vtedy, keď sa im niečo radikálne v živote udeje- dostanú facku od života a AU bolí to ! ...Preto by sme sa mali nadopovať priateľmi, aby nám podali pomocnú ruku v „bad day“.


Priatelia sú ako knihy, nepoužívaš ich každý deň, ale vieš kde ich nájdeš, keď ich potrebuješ. Táto krásne zachytená myšlienka vyvoláva vo mne občas pocit strachu, či pri otvorení knihy nenájdem biele, čisté, nepopísané strany, lebo ľudia zabudli „NAČÚVAŤ“ toho druhého. Občas sa zastavím ako koketujem s myšlienkou, že by som si „požičala“ od pána doktora fonendoskop a doslova načúvala hlas srdca človeka. Pretože už to nie je to čo bývalo....Vytratili sa hodinové telefonáty o každodenných „omáčkach“, hrdelný smiech susediek pri rapotaní o hlavnej postave z Búrlivého vína už tiež vychladol, lavičky a ulice tiež neobjímajú ľudské plecia. Asi jediné čo nás len spája je tá WIFI sieť.....a CHINA shops. Lebo, že vraj taká je DOBA a, že potom a neskôr sa určite stretneme, keď čas dovolí. Jedine ten HORE vlastní náš stroj času...tak šup šup priatelia.


A vlastne kedy naposledy ste urobili niečo bláznivé ? ...
Niečo spontánne, bez ohľadu na to či to vaše okolie strávi, ako včerajší 2- dňový jogurt po záruke ? ...
Spomaľte !!! ..... A potešte priateľov maličkosťou, ktorá pre nich znamená veľa. Usmievajte sa, aj keď slnko práve na Vás nesvieti, tancujete v silnom daždi bez ohľadu na tečúcu maskaru, verte si aj cez prekážky, milujte bezhlavo, ale srdcom a najmä buďte človekom, na ktorého sa nezabúda.
Takže po dôkladnej psychologickej analýze som došla na to, že alfou a omegou medziľudského súzvuku je aby sme načúvali ... SRDCOM..maximálne fonendoskopom. AMEN !

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.


Už ste čítali?